Reportážne mikrofóny zachytili rozprávanie dvoch starých priateľov - výtvarníka Ing. Štefana Pástora z Bottegy a výtvarníka a organizátora kultúrneho diania v Košiciach Laciho Rusnáka (používajúceho umelecké meno LaRus). LaRus je zakladateľom programu Amatérska paleta i tohto webu s rovnomenným názvom a zároveň je (popri mediátorke Mgr. Beáte Andrejkovej) jednou z dvoch hlavných duší Výmenníka na Štítovej. Ja niekedy zvyknem písať, že je hlavnou pneumatikou Výmenníka a vôbec všetkého, čo sa okolo tohto kultúrneho centra deje. A deje sa toho hodne.
Najprv som ale požiadal vystavujúceho Ing. Štefana Pástora, aby aspoň čosi povedal o sebe a svojej tvorbe. LaRusa bližšie predstavovať nemusím. Jeho pozná každý. A tak len krátko pripomeniem, že je profesionálom v realizácii výstav a za dlhé desiatky rokov ich nainštaloval neúrekom. Už dávno ich bolo vyše tisícky.
 |
| Ladislav Rusnák (LaRus) a Ing. Štefan Pástor |
"V prvom rade to, že nie som profesionál," povedal a ďalšie jeho myšlienky prinášame vo zvukovej podobe:
Patrí (aj služobne) k najstarším členom Bottegy. A ako ju vníma a čo mu v nej chýba? Vraj to, aby sa v nej aspoň občas spoločne robilo, maľovalo...
Ozaj, vieme, odkedy sa dvaja starí priatelia poznajú a čo ich spája? Laci Rusnák (LaRus) o tom výrečne hovorí, že výtvarníkov všeobecne spája najmä to, že bojujú s čistým plátnom a potom strieľajú doňho farbami, štetcami...
A o priateľstve ich dvoch? Ing. Pástor zdôrazňuje, že zlých zákerných ľudí zďaleka obchádza, no Laca nikdy neobíde... A ten si zasa na Štefana Pástora spomína, ako mu o ňom rozprával jeho dobrý priateľ akademický maliar Pista Roskoványi (1946 - 2002), ktorý kedysi dávno prichýlil Pástora pod svoje krídla. Zároveň sa obaja zamyslia nad tým, či košickí amatérski výtvarníci majú na čo (na koho) nadviazať, či sa majú držať výtvarných tradícií alebo ísť každý svojou cestou a či je Výmenník Štítová vhodným priestorom na prezentáciu amatérskej tvorby.
V nahrávke budete viackrát striedavo počuť obidvoch - Ing. Štefana Pástora i Laciho Rusnáka (LaRus):
Redakčná poznámka: Zvuky nie sú dodatočne štúdiovo upravované a tak je možné, že v nich miestami počuť šum, buchot a iné zvuky typické pre vernisáže.
A už len pre poriadok pripomínam, že kolektívnu výstavu Bottegy pod názvom Hľadanie bude možné vo Výmenníku zhliadnuť prakticky po celé prázdniny, až kým ju nenahradia práce účastníkov nedávneho plenéru na Ružíne. Bližšie o sprístupnení výstavy v konkrétnych dňoch (a hodinách počas dňa) pozri na oficiálnej stránke Výmenníkov.
Text: dr. Peter Furmaník
Foto: Laura Furmaníková
A na záver aspoň niekoľko fotomomentiek z vernisáže. Ďalšie a hádam aj zaujímavejšie fotky i s trochou pikantnosti, bulváru a miestami aj s podpichovačnými textami sme zverejnili už v reportážnom zostrihu z vernisáže, ktorý vyšiel v pondelok 19. júna. Kto to pre týždňom nečítal, nech si to teraz pozrie! Určite neoľutuje.
 |
| Pedant LaRus zametal aj počas vernisáže. Pozorne však dbal o to, aby neprevrhol ani jeden pohárik s vínom. To by bola katastrofa a to by si on ako abstinent nikdy neodpustil. Do konca života by ho to mrzelo a trápilo! |
 |
| Členka Bottegy Ing. Katarína Libová sľúbila, že pri najbližšej príležitosti sa už bude do objektívu konečne usmievať |
 |
| Ing. Pástor: Katka, myslíš si, že sme to dobre zorganizovali? Naše obrazy sa ľuďom páčia, vína je dosť, je tu aj biele aj červené... Všetci by mali byť spokojní |
 |
| Mgr. Beáta Andrejková |
 |
| Nerád chodím na vernisáže, lebo stále tam niekoho fotia. A občas aj mňa cvaknú |
 |
| LaRus na vernisáži všetkých rozveseľoval, dokonca aj našu spolupracovníčku Mgr. Editu Hubertovú (Laci, pozor, je vydatá!) i svoju vlastnú manželku Aničku (vpravo). Aj tá je vydatá |
