ArtPoint: Momentky z vernisáže kolektívnej výstavy členov Bottegy a poznámka o čertovi namaľovanom na stenu

Hľadanie, to je názov najnovšej kolektívnej výstavy skupiny neprofesionálnych výtvarníkov Bottega - Art pri občianskom združení (o. z.) Bottega so sídlom v Košiciach. Výstava je sprístupnená v kultúrnom centre Výmenník Štítová a bottegáci si ju nainštalovali sami. Vernisáž, na ktorú sme sa boli pozrieť, sa uskutočnila v piatok 16. júna so začiatkom o 18-tej hodine. Bolo to v čase, keď v Košiciach sa z ťažkých olovených mračien spustil pomerne intenzívny lejak a tak sa príjemná atmosféra vernisáže pretiahla až do neskorého večera.

Dôvod bol jednoduchý: Nik nechcel zbytočne zmoknúť.

A kto nezmokol, neoľutoval. Nielenže zhliadol výstavu, akú sa oplatí prísť pozrieť, ale mohol sa buď aktívne zúčastniť alebo aspoň pasívne započúvať do neformálnych debát, o ktoré tam nebola núdza.

Pripomeňme ešte, že skupina Bottega - Art má aktuálne 15 členov (14 maliarov, jeden fotograf) a na terajšej výstave sa predstavuje 10 maľujúcich členov tohto zoskupenia.

Cca 30 minút pred vernisážou

Pozerajme hore do plafónu, možno priletia aj nejakí anjelíčkovia!

Laura, teraz ma foť! O pol hodiny tu bude také natrieskané, že ja sa do objektívu ani nedostanem

Asistent Riško, veľký bitang!

Výstavu otvorili dve sympaťáčky - za Výmenník jeho kultúrna mediátorka Mgr. Beáta Andrejková a za Bottegu jedna z jej najagilnejších členiek Ing. Katarína Libová.Na vernisáží sme zažili to, čo v našich končinách nebýva pravidlom - pani Libová krátko a s nadhľadom (a miestami aj s jemnou štipkou humoru) predstavila svojich kolegov z Bottegy. Všetkých - tých, ktorí boli prítomní i tých, ktorí na vernisáži chýbali.

Potom ešte vysvetlila, prečo má táto výstava názov Hľadanie. Nahrávka nie je štúdiovo doupravovaná a tak zachytáva aj reálne zvuky počas vernisáže (pohyb ľudí, šum, buchnutie dverami a pod.).

Pani Libovej sa dobre rozprávalo, mala tam totiž neustále poruke svojho asistenta - osemročného vnúčika Riška Boháča. Alebo ak chcete - Richie Rich, ako mi ho sama predstavila.

Do reportážneho mikrofónu nechcel ten bitang veľmi rozprávať (vraj až keď bude veľký!), ale rád mi ukázal obrazy, ktoré namaľovala babka a dokonca sa pred nimi ochotne nechal aj fotografovať. Zlatý chlapec!

Ale potom ho to únavné pózovanie pred objektívom fotoaparátu náhle prešlo ("manekýnka" z neho asi nebude) a veselo pobehoval po výstavných priestoroch ako každý iný chlapec v jeho veku.

Ale na babku, ktorá "krásne maľuje", je naďalej hrdý.

Z oficiálnej časti vernisáže

Mňa nefoťte, prosím, ja som slušný človek, mňa netreba vykričať v médiách

Bez slov.

Pani inžinierka Libová podrobne objasnila, prečo sa výstava volá Hľadanie

Ty mne budeš hovoriť ako sa maľuje?! Ak sa nazlostím, ešte dnes večer ti vymaľujem celú izbu. Aj zárubňu pretriem!

Osemročný Riško: Pekné obrazy maľuje moja babka!

Babka a vnúčik

Čo sa dialo nad trblietavou hladinou?

Medzitým sa separé začala diskusia o Výmenníku, o jeho možnostiach a jeho neoceniteľnej úlohe pri prezentovaní amatérskeho výtvarného umenia. Tú diskusiu, ktorú medzi sebou viedli výtvarníci Laci Rusnák (LaRus) za Výmenník a jeho širokokoncipovaný program Amatérska paleta a Ing. Štefan Pástor z Bottegy, som inicioval ja. Oboch som zavrel do kancelárskych priestorov, kde bolo predsa len trochu tichšie než v ostatných častiach Výmenníka a spustil som svoj reportážny audiorekordér.

Do tejto diskusie sa miestami zapojili aj mnohí ďalší a zostrih z ich zaujímavých názorov a myšlienok prinesieme osobitne. Potom sa ale strhla ďalšia debata - týkala sa nedávno uskutočneného plenéru na Ružíne, na ktorom sa zúčastnili záujemcovia rôzneho veku, pravda, opäť prevažovali seniori.

Aj z tejto diskusie prinesieme krátky zostrih, ale čo je oveľa dôležitejšie - Laci Rusnák pripraví vo Výmenníku zaujímavú výstavu z prác, ktoré vznikli nad trblietavou hladinou Ružína. Bude sprístupnená koncom prázdnin a máme sa vraj na čo tešiť.

Kultúrna mediátorka Mgr. Beáta Andrejková: Výstava zaujala, na vernisáži je perfektná atmosféra a Výmenník práve toto potrebuje! Aby sem chodili ľudia a boli spokojní. To je moje poslanie

Laci Rusnák (LaRus) a Ing. Štefan Pástor ešte predtým, než začali diskutovať o poslaní Výmenníka na Štítovej a jeho nezastupiteľnej úlohe pri prezentácii amatérskeho výtvarného umenia. Obaja boli v tom čase optimisticky naladení a veselí, avšak nie od vína, ale iba preto, že obaja vidia perspektívnosť programu Amatérska paleta

Čert na stene namiesto pointy!

Pýtali sa ma, ktorá z nateraz posledných výstav vo Výmenníku sa mi páči a ktorú ja najlepšie hodnotím. Či túto terajšiu alebo tú, ktorá vzišla z ad hoc maľovaných obrazov na plenéri Horizonty 2 alebo či skôr tú, ktorú v máji malo vo Výmenníku združenie Galéria 6 (G6)?

Odpovedi som sa takticky vyhol, lebo... Poviem tak, bude oheň na streche. Poviem inak, oheň vypukne na inom konci strechy. A šéfka Výmenníka pani magistra Andrejková tak či tak bude musieť volať hasičov.

Napokon má to v popise práce. Ak by sa niečo dialo, ona prvá musí volať hasičov, políciu, záchranku. Alebo aj čatu dobrých zubárov a zubných technikov a rovnako aj antikofliktný tím Policajného zboru SR, ak by výmena názorov či nevraživosť prerástli do fyzickej podoby. Načo ale maľovať čerta na stenu?! Radšej nech amatérski výtvarníci maľujú veselšie motívy.

Radosť, veselosť a dobrá nálada predsa patria k životu v každom veku. Myslí si to najmladší účastník piatkovej vernisáže - osemročný Riško Boháč, aj keď to možno nevie tak priamo povedať, a rovnako si to myslia aj tí, ktorí tvoria väčšinu členskej základne amatérskych výtvarných združení v Košiciach teda seniori.

Seniori, ktorí maľujú pre potešenie. Alebo ako to už skôr na inej vernisáži pekne vyjadrila výtvarníčka Anka Rusnáková: "My maľujeme pre radosť a o nič iné tu nejde!"

O nič iné. Aj ja si to myslím.