utorok 26. septembra 2017

Ďalší návrat k Farbám Ružína (tentoraz pohľadom účastníčky TOP plenéra dr. Eleonóry Kovalčíkovej)

Hoci vo svojej práci sa hojne venovala propagačnej grafike (plagáty, pozvánky, scénografia atď.) až teraz v seniorskom veku sa dostala medzi dámy a pánov, ktorí sa vo voľnom čase zaoberajú maľovaním. 

Často chodieva na plenéry, ale na väčšine z nich je to vraj tak, že chýba lektor. Aj z tohto hľadiska považuje plenér na Ružíne (29. až 31. máj 2017, penzión Sivec v Košickej Belej) za TOP plenér, keďže tam boli dve lektorky, ktoré účastníkov usmerňovali a radili im.

O tom už doktorka Eleonóra Kovalčíková vo zvukovej podobe, ktorá sa krátko vyjadrí aj k tomu, ako ju potešilo, že na vernisáži bolo plno. Kvalitu nahrávky, žiaľ, miestami kazila veselá, priam bujará nálada na vernisáži - neustály hluk, pobehovanie, buchot, vrava, smiech, rôzne, neraz aj zvieracie pazvuky a najmä vzájomné prekrikovanie sa... Ale to spravidla býva vždy na každej vernisáži, ak vystavujú a zabávajú sa tí skôr narodení. Samozrejme, najhlučnejším bol v ten večer inštalátor výstavy a vedúci projektu Amatérska paleta, zaslúžilý senior Laci Rusnák (umeleckým menom LaRus). On je totiž vždy najhlučnejší!!! Ale radšej už dajme slovo pani doktorke Kovalčíkovej:
dr. Kovalčíková (vľavo) s členkou tímu Amatérska paleta Mgr. Editou Hubertovou
... a  tu už je spolu s pani Ing. arch. Evou Lorenzovou,od ktorej sa - ako zdôrazňuje - veľmi veľa naučila o maľovaní, o perspektíve a kladení farieb

Na novinársku otázku, ako je zžitá, spätá s ľuďmi, ktorí boli na plenéri - či už s členmi Českého spolku v Košiciach, s účastníkmi kurzov v Inštitúte vzdelávania seniorov (IVS) či s ľuďmi, ktorí sa točia okolo Výmenníka Štítová, uviedla, že pracovala v Krajskom osvetovom stredisku (KOS) a tak vždy pracovala s ľuďmi:


Pripomeňme ešte, že jeden z obrazov doktorky Kovalčíkovej na výstave Farby Ružína tak zaujal zakladajúcu predsedníčku Spoločnosti Parkinson Slovensko pani Zuzanu Michalkovú, že do Knihy návštev napísala nielen krásne vyznanie, ale autorke obrazu venovala aj básničku. Podrobnejšie sme o tom písali pod titulkom Roztiahnuť náruč na chvíľu som chcela ako dávny Ikaros!, kde je aj uvedený predmetný text básne.

Ide o tento obraz a pod ním je fotografia pani Michalkovej vo chvíli, keď píše báseň o Kovalčíkovej obraze. 


dr. Peter Furmaník
Foto: Ing. Eva Reitznerová, dr. Eleonóra Kovalčíková

O plenéri a jeho výsledku - výstave Farby Ružína (Výmenník Štítová, 28. august -14. september) si prečítajte aj: