sobota, 9. septembra 2017

Tri dni pred vernisážou Farby Ružína (Netlačte sa, prosím, ako malé deti! Na každého príde rad!)

"Počuješ to ticho, ten anjelský pokoj?"opýtal sa ma vedúci projektu Amatérska paleta Laci Rusnák (umeleckým menom LaRus) krátko predtým, než v zmysle dohody mali začať prinášať svoje obrazy účastníci plenéra na Ružíne. "Potom tu už bude živo, virvar, hluk, budeme sa prekrikovať ako v krčme," dodal.

Ani to nestačil dopovedať a už niekto začal búchať do vchodových dverí Výmenníka Štítová. "Už začínajú prichádzať," poznamenal som nesmelo a LaRus hneď bral do ruky fotoaparát a ostošesť kričal: "Netlačte sa, prosím, ako malé deti! Na každého príde rad!"

Spresníme ešte, že tými búchajúcimi boli účastníci plenéra, ktorý Český spolok v Košiciach usporiadal v dňoch 29. až 31. mája 2017 v penzióne Sivec v Košickej Belej (pri vodnej nádrži Ružín) a že väčšina z nich je členom Českého spolku a mnohí z nich sú aj frekventantmi výtvarných kurzov organizovaných košickým Inštitútom vzdelávania seniorov (IVS).


A tu je už niekoľko pohľadov na dobíjajúcich sa výtvarníkov s obrazmi v rukách. Bolo to horúce, doslova išlo o život, hoci uznávam, že povedzme z takej dvoj-trojkilometrovej diaľky to nezainteresovaný pozorovateľ mohol vyhodnotiť trebárs aj ako pochod 
mierových aktivistov. No olej do ohňa potom prilial LaRus, keď mierumilovným výtvarníkom sľúbil, že z ich obrazov vytvorí perfektnú výstavu.





Potom im LaRus ešte zaradom ukazoval, kto kde má položiť svoje obrazy a ja namiesto popisovania ďalšieho búrlivého deja prinášam zoznam účastníkov plenéru, na ich výslovnú žiadosť - bez uvedenia akademických titulov, príp. vedeckých hodností:

Eva Reitznerová, Jiří Gregorek, Alžbeta Slivková, Viera Ruschová, Eva Lorenzová, Martin Dzúr, Eva Krausová, Juraj Zamba, Eleonóra Kovalčíková, Judita Kovátsová, Růžena Kulichová, Miluše Babjaková, Anika Fotulová.


Lektorkami plenéru boli: Mgr. Margita Rešovská a Mgr. Margita Hanáková.


Na výstave sa svojimi obrazmi prezentujú všetci 13 účastníci a jedna z lektoriek, pani Margita Rešovská ako štrnásta vystavujúca.



Koho bolí hlava?


Tak čo, zveríme to LaRusovi alebo si nainštalujeme sami?
Radšej sa tvárme, že čítame noviny!
Mňa už hlava bolí z tých háčikov, laniek a krúžkov, a to sme ešte nenaištalovali ani jeden obraz! Asi to predsa len bude musieť urobiť LaRus
Na inštalácii Farieb Ružína bola prítomná aj kultúrna mediátorka Mgr. Beáta Andrejková, ale bola neprítomná duchom. Po celý čas totiž čítala noviny, dokonca aj také, ktoré vyjdú až zajtra😋

O sebe a maľovaní ako o  veľkej záľube

Tri dni pred vernisážou, teda v piatok 25. augusta, kedy vystavujúci podľa presných LaRusovych pokynov rozkladali svoje obrazy, sme niektorých požiadali o pár slov do reportážneho mikrofónu. Upozornenie: Zvukové nahrávky sú zostrihané (čiastočne krátené), avšak nie sú dodatočne štúdiovo upravované a tak zachycujú reálnu atmosféru, aká vládla v ten deň vo Výmenníku, keď výtvarníci prinášali svoje diela a LaRus ich inštaloval a popritom ešte aj všetkých fotografoval! A ako to už pri príprave každej jednej dobrej výstavy býva, autori sa pri tom rozprávali, ba neraz aj nahlas prekrikovali, zavše bolo počut i buchot a občas aj iné pazvuky. To rajské ticho, ktoré si LaRus krátko predtým tak pochvaľoval, bolo zrazu preč a v nasledujúcich nahrávkach ten hluk bolo miestami počuť v pozadí, ale fakt len miestami a aj tichulinko. 

Ako prvá hovorila pani Miluše Babjaková o sebe, o svojej záľube, ale aj o plenéri:



Ešte raz  Miluše Babjaková v odpovedi na otázku, či sa chce maľovaniu venovať i ďalej:


Maľovanie pozdvihuje dušu človeka

Slovo má pani Judita Kovátsová, ktorá je veľkou turistkou a preto najradšej maľuje prírodu. Myslí si, že Ružín bol pre tento plenér vskutku dobre vybratým miestom a samotný plenér bol aj dobre načasovaný (máj - veľa sviežej zelene, dobre sa maľovalo). Pani Kovátsová zároveň prináva, že maľovanie jej dáva veľmi veľa, keďže povzbudzuje myseľ a zároveň je to aj príjemný relax: 



Aj kráľovská metóda!

Martin Dzúr o rozpráva omaľovaní a o tom, ako bol s plenérom spokojný:


A ozaj, vieme, čomu konkrétnemu (akým témam, žánrom, technikám) sa chce Martin Dzúr v maľovaní ďalej venovať? 



Tvorivé dni: Nikto sa neflákal!

A čo prezradila do reportážneho mikrofónu ďalšia účastníčka plenéra pani Eva Reitznerová? Dozvieme sa ako začínala:


Ale odpovie aj na otázku, čo je jej dáva maľovanie a že si ešte len hľadá vlastný rukopis:


Vieme, čo rozčuľuje Aniku Fotulovú?

Niektorí dôchodcovia často rozprávajú o tom, že sa nudia. "Mňa však slovo nudiť sa úplne rozčuľuje, pretože nikto sa nemôže nudiť, keďže tých činností je strašne veľa!?" povedala pani Anika Fotulová a vzápatí dodala:

"Človek sa celý život musí pripravovať na život v dôchodku. A keď sa pripravuje, myslím si, že potom ho využíva v plnej sile! Aj keď choroba sa nepýta, či má prísť alebo nie, ale človek celým svojím životným štýlom prispieva k svojej starobe. Ja napríklad okrem maľovania rada záhradkárčim, veľkú časť časť roka trávim na chate, doma v bloku by ma totiž v lete nikto neudržal, a mám sto ďalších rôznych aktivít a koníčkov. Maľovanie je len jeden z nich. navštevujem aj Univerzitu 3. veku a myslím si, že človek sa nesmie nudiť. A dôchodca už vôbec nie! Mal by stále niečo robiť, niečo tvoriť!" zdôraznila pani Fotulová.


V ďalšom sme sa už rozhovorili o maľovaní, o tom, ako sa k nemu dostala a aké motívy by rada ešte stvárnila:



Moja poznámka na adresu pani Fotulovej: Príroda sa v jej prípade mýli! Tá žena plná života a tvorivých aktívít fakt nestarne!!!


Výstava Farby Ružína bola vo Výmenníku Štítová otvorená v pondelok 28. augusta a potrvá do 15. septembra. 


Text a réžia zvukových nahrávok: dr. Peter Furmaník

Foto: Laci Rusnák (LaRus)


Redakčná poznámka:

O plenéri i samotnej výstave Farby Ružína sme na webe Amatérska paleta už viackrát písali. Prečítajte si napríklad: