Áno, dobre hádate! Najviac ma zaujalo otvorenie výstavy Farby Ružína. Táto výstava bola výsledkom plenéra, ktorý Český spolok v Košiciach usporiadal v dňoch 29. až 31. mája 2017 v penzióne Sivec v Košickej Belej (pri vodnej nádrži Ružín). Myslím si, že to bola vskutku najbujarejšia vernisáž roka 2017 a odznela na nej i naj... myšlienka.
Utrhne sa z reťaze, ale stojí to za to!
Keď si teraz s odstupom času sumarizujem udalosti a podujatia, ktoré sa počas roka odohrali vo Výmenníku, tá vernisáž bola naozaj naj... Možno aj preto, že s výnimkou niekoľko málo jednotlivcov, ktorí tam vekovo akosi nepasovali (napríklad mediátorka Výmenníka Mgr. Beáta Andrejková), bola na vernisáži iba samá mládež poriadne nad 60 rokov. A tá ukázala, že sa vie vtipne, ale pritom kultivovane a inteligentne zabávať.
A keď sa utrhne z reťaze, stojí to už za to!
Prv než pripomeniem atmosféru onej vernisáže, začnem - ako sa vraví - od Adama, Evinho manžela...
Nežných tém som sa zbavoval
Pána Ing. Jiřího Gregoreka poznám podľa mena dlhé desaťročia. Bol riaditeľom Záhradníckeho podniku mesta Košice, ale face to face sme sa asi nikdy nestretli. Možno to bolo len v tom, že som ako reportér po celý život akosi málo písal o kvietkoch, trávnikoch a záhradách. Tieto nežné témy som vždy, keď sa dalo, radšej prenechal nežnejším stvoreniam - svojim novinárskym kolegyniam.
Osobne sme sa s Jirkom (tak ho poväčšine priatelia volajú) bližšie zoznámili až tomto roku - práve na otvorení výstavy Farby Ružína, ktoré sa vo Výmenníku Štítová uskutočnilo v pondelok 28. augusta.
Bez ohľadu na jazyk!
Jirka, patrí medzi zakladajúcich a v súčasnosti aj najaktívnejších členov Českého spolku v Košiciach a bol aj organizátorom plenéra na Ružíne, výsledkom ktorého bola výstava ako spolupráca troch subjektov - Českého spolku, Inštitútu vzdelávania seniorov (IVS) a K 13-tky, konkrétne Výmenníka Štítová.
Keď som na vernisáži Jirku Gregoreka poprosil, aby sa trochu predstavil čitateľom webu ArtPoint, povedal, že už 55 rokov žije v Košiciach a pokojne si môže povedať, že je Košičan, pochádza z Čiech, presnejšie z Moravy, ale potom sa zháčil s tým že on nerozlišuje, či je niekto Čech alebo Moravák alebo Maďar alebo Slovák, Žid, Rusnák, Nemec, Poliak, beloch, černoch atď. atď. Jeho zaujíma, kto aký je človek, ale nie to akej je národnosti a akú ma farbu pleti, aký je jeho rodný jazyk a či chodí alebo nechodí do kostola a do akého kostola, lebo to všetko sú len podružné veci...
Vzápätí k tomu pridal myšlienku, ktorú tu odcitujem doslova:
"Spoločenstvo tejto prehnitej planéty delím na ľudí a hovadá!"Slovom, správny a férový chlap! A úprimne si myslím si, že jeho myšlienka, že sú "ľudia a hovadá" (bez ohľadu na jazyk, farbu pleti či náboženstvo) by mohla a mala vôjsť do dejín. Mám pocit, že nič myšlienkovo hlbšie a ľudskejšie vo Výmenníku tento rok nezaznelo. A možno ani vlani ani predvlani...
Ďalej mi Jirka rozprával o tom, že maľovaniu sa začal venovať až po odchode do dôchodku, ale aj o tom, že ak človek v jeho veku by už nemal pred sebou žiaden cieľ, bol by to začiatok jeho konca.
Aj s tým som súhlasil a padli sme si do nôty, alebo ako sa dnes moderne hovorí - sadli sme si na jeden rebriňák.
Mladá, nie si ty náhodou v tom?!
Napíšem to tak, ako je. Kým som sa s Jirkom Gregorekom rozprával o živote a maľovaní, slovom, o samých vážnych veciach, mládež prítomná na vernisáži (vrátane vystavujúcich výtvarníkov) vystrájala ako divá.
Atmosféru tejto skvelej a nezabudnuteľnej vernisáže si teraz pripomenieme zaujímavou fotoreportážou, z ktorej vyplýva, že mládež vysoko nad 60 sa tam bláznila, akoby sa utrhla z reťaze!
Ale pri všetkej slušnosti a kultúrnosti.
Texty: PhDr. Peter Furmaník
Foto: Ing. Eva Reitznerová, CSc., Ing. Judita Kovátsová, Mgr. Edita Hubertová, Laci Rusnák (LaRus)
 |
| Ing. Jiří Gregorek (vľavo) s ďalšími účastníkmi plenéra krátko pred začiatkom vernisáže. Ešte sa nič nedeje, zábava je na bode nula! |
 |
| O niečo neskôr sa rozbehli zápalisté diskusie a potom už nenútená zábava gradovala a gradovala |
 |
| Mladá, nie si ty náhodou v tom?! |
 |
| Ešte štastie, že nás dve sa na to nepýtajú! |
 |
| Iba raz sme mladí, takže to teraz roztočme naplno! |
 |
| Dnes budem fotiť iba samé pikošky! |
 |
| Dobre, že sme tu len samí mladí - aspoň si konečne môžeme vyhodiť z kopýtka |
 |
| Všimni si, tá mládež tu dnes vystrája ako divá. Nestačím ich fotiť... |
 |
| Ten fotoaparát klame! Každému pridáva nejaké roky. A nám naopak ubral.... |
 |
| Pani Ing. arch. Eva Lorenzová a Ing. Jirka Gregorek sa na vernisáži skladali po päťcentovkách, ale boli sme sklamaní. Nebolo to na dobré víno, lež na nedeľu - do zvončeka do kostola! Hanba na celý Výmenník! |
 |
| Ešte na žiadnej vernisáži nebolo tak príjemne a veselo |
 |
| My dve sme dnes na roztrhanie. Každý chce hneď s nami robiť interview! |
 |
| A že my mladí sa vraj nevieme uvoľniť a rozprúdiť živú zábavu... |
  | ||
Ale ja som si myslela, že na vernisáži budeš fotiť vystavené obrazy, a nie mladé ženy!
|
 |
| Spomienka na časy minulé: A máš v tom fotoaparáte vôbec film? Alebo nás cvakáš len tak naprázdno? |
A na vernisáži Farieb Ružína to platilo viac ako stonásobne!!!
 |
| Ježišmária, oni nás pri tom fotia! |
A ešte raz téma "malá paradajka", ale už v inej verzii:
 |
| Tú paradajku, čo mám v ústach, nikomu nedám. Maximálne ak vlastnému manželovi... Ale aj to si ešte rozmyslím. |
Na poslednej fotke už vidíme inžiniera Gregoreka v rozhovore s kultúrnou mediátorkou Mgr. Beátou Andrejkovou. Aj keď sa spolu dlho a dôverne rozprávali, manžel pani Andrejkovej môže byť pokojný. Rozprávali sa len a len o výtvarnom umení!!! Napokon ich dôverný rozhovor do posledných detailov zachytili reportážne mikrofóny renomovanej firmy ZOOM, a tie sa veru nedajú oklamať!
Raz darmo, priatelia, špičková japonská technika.
 |
| Mladá, keby som ti teraz tu začal rozprávať o živote, neskončíme ani do bieleho rána! Ja toho už veľa pamätám, veď som najmenej trikrát taký starý ako ty... |
