nedeľa 3. decembra 2017

Naozajstné Vianočné leporelo a k tomu aj poriadna porcia Sídliskového dňa

Terajšiu výstavu malieb Anky Rusnákovej (20. november - 7. december) nahradí vo Výmenníku Štítová dvojvýstava textilnej výtvarníčky Evky Doubrava Pafčuga a fotografa Tibora Kedera pod názvom Vianočné leporelo. Pre Amatérsku paletu Evka prezradila, že výstava bude hýriť všakovakými farbami, naozaj to bude pestrá skladačka farieb, aj preto je v jej názve slovo leporelo.

Otvorenie veľkolepej výstavy Vianočné leporelo, pri ktorom nebude chýbať krb, sa uskutoční v pondelok 11. decembra o 17-tej.  

Výstava bude sprístupnená vždy v utorky až štvrtky od 10-tej do 18-tej a potrvá do 18. januára. 

V ďalšej časti už budete počuť Evku vo zvukovej podobe. Hovorí o tom, že jej ručné práce prezentované na výstave sú urobené tak, aby vychádzali z materiálu, z jeho podstaty:

A ešte raz pani Evka v odpovedi na otázku, z akého obdobia sú prezentované práce a prečo by ľudia, najmä teda ženy mali prísť pozrieť si túto výstavu: 


Na otázku týkajúcu a fotografií, ktorá bude súčasťou výstavy Vianočné leporelo, Evka uviedla:

Čo vieme o vystavujúcich autoroch?

Evka Doubrava Pafčuga:
  • štúdium: dopravná priemyslovka v Košiciach, študijný odbor: oznamovacia a zabezpečovacia technika v doprave
  • absolvované kurzy: autoškola, Calligraphy School, angličtina, klavír, krajčírstvo, dekor, paličkovanie, tovaroznalectvo
  • zamestnanie: 36 rokov Československé státní dráhy (ČSD)  - oznamovacia a zabezpečovacia dištancia (OZD) Košice; na polovičný úväzok: Dom detí a mládeže, Orgovánová ul., DOMINO, odbor estetiky, práca popri dôchodku a ďalšie aktivity: Produkčná spoločnosť - dekor, Whirpool - logistika, kino Úsmev - uvádzačka, popcorn, Senior dom SEVER - dekor, Inštitút vzdelávania seniorov (IVS) - kronika, účasť na remeselných trhoch, lektorka
  • azda to najzaujímavejšie z pracovných a mimopracovných aktivít: tlmočníctvo pre budapeštianske armádne divadlo a kultúrne centrum Honvéd Színház, oficiálne: Honvéd Kulturális Központ.
  • ocenenia: bolo ich viacero (v minulom režime), najviac si ale cení železničiarske ocenenie Zlaté koleso, ktoré ako členka kolektívu OZD Košice v 60-tych rokoch prevzala v Prahe priamo z rúk vtedajšieho ministra dopravy Aloisa Indru, ktorý neskôr už ako člen Ústredného výboru Komunistickej strany Československa sa stal predstaviteľom najtvrdšieho proruského krídla v strane. A spolu s Vasiľom Biľakom a ďalšími tromi najzadubenejšími komunistami sa Indra podpísal pod pozývací list, ktorým žiadali moskovských súdruhov o vojenský vpád do Československa! Ale to už je iný, žiaľ, tragický a veľmi smutný príbeh, ktorý s výstavou našťastie nijako nesúvisí.
  • plány do budúcnosti: od roku 1985 si píše "lodný denník". Ako sama zdôrazňuje, je čas, aby si to všetko zredigovala a napísala knihu.

Tibor Keder: 
  • štúdium: elektrotechnická priemyslovka a neskôr Ústav rozvoja vysokých škôl v Prahe (odbor: kamera, réžia, strih, dramaturgia, scenáristika, zvuková réžia, animovaná tvorba, grafika)
  • tvorba: foto - video: vyše 200 vyrobených videí určených pre výučbu lekárov (operácie), nearanžovaná tvorba, cestopis (Anglicko, Holandsko)
  • účasť na kolektívnych výstavách v Košiciach: v Kasárňach Kultupark, v bývalých ateliéroch členov Galérie 6 na Košťovej 1, v Átrium klube, vo Výmenníku Štítová
A čo ich dvoch spája?

Evka: "Sme starí priatelia, dlhé roky sme pracovali spolu na železnici - na OZD Košice." 

Tibor: "Boli sme s Evkou kolegovia na pracovisku Oznamovacej a zabezpečovacej dištancie ČSD. Raz popoludní som ale vysedával doma na balkóne vyzlečený do pol pása a užíval si hrejivé lúče zapadajúceho slnka. Všimol som si, že pri našej bytovke postáva auto značky Volga so spišskonovoveskou poznávacou značkou. Dlho tam postávalo, nič sa nedialo, nevenoval som mu žiadnu pozornosť..."

Neskôr ale niekto zvonil pri dverách, tak šiel otvoriť. 

"Tajný, rozumej: príslušník vtedajšej Štátnej bezpečnosti (ŠtB) mi náhle vložil nohu do dverí, aby som nemohol zabuchnúť a povedal mi: "Oblečte sa, pôjdete s nami!" Ja mu na to, že nemôžem, lebo sa práve idem chystať, keďže nastupujem na nočnú zmenu. On mi na to: "Nebojte sa, my už na to miesto dáme spoľahlivého človeka!" Nastúpil som do Volgy a v ten podvečer sa začal dlhý, priam nekonečný maratón mojich vypočúvaní na pracoviskách Štátnej bezpečnosti. Ako politicky nespoľahlivého ma zo železníc surovo vykopli. Evka tam ostala pracovať, ale priateľmi sme zostali navždy. Neskôr mi dovolili pracovať v zdravotníctve a natáčal som videá z operácií pre výučbu. Ale aj tam som bol ako tzv. nepriateľ ľudu a štátu (oficiálne: preverovaná a nepriateľská osoba) neustále sledovaný!"

Redakčná poznámka: Košické pracovisko OZD bolo - obrazne povedané - akýmsi mozgovým a telekomunikačným centrom nielen vtedajších železníc (ČSD), ale aj celej vtedajšej RVHP, čo bolo ekonomické združenie socialistických krajín pod taktovkou Moskvy. Priamo cez košické OZD viedli aj horúce linky Praha - Moskva. Ľudia, ktorí slúžili na OZD Košice, vedeli nielen o všetkých vlakoch, vrátane informácií o prísne utajovaných vojenských transportoch s počtami vojakov, tankov, diel, húfnic a podobne. Politicky nespoľahlivý a tajnými policajtmi neustále sledovaný Tibor sa potom už nesmel ani len priblížiť k budove OZD na Tomašíkovej ulici v severnej časti Košíc!

Jeho vypočúvanie a prenasledovanie sa dialo v období tzv. normalizácie. Oficiálne sa jej hovorilo "očista strany a spoločnosti", v skutočnosti to bolo ale úporné hľadanie či skôr vyrábanie vnútorných nepriateľov štátu. Spresnenie pre tých neskôr narodených: Táto tzv. normalizácia nasledovala po vpáde spojeneckých vojsk do Československa v auguste 1968. 

Pripomeňme si ale dva kľúčové momenty. Pod pozývací list, na základe ktorého do suveréneho slobodného Československa vtrhli sovietske vojská a pod taktovkou moskovských generálov aj vojská ďalších spriatelených krajín, sa podpísal vtedajší vysoký stranícky funkcionár Alois Indra. Áno, bol to ten Indra, ktorý ešte ako minister dopravy (a nie ako člen najvyšších straníckych orgánov, ktoré riadili tz. normalizáciu!) odovzdal Evke do rúk vysoké železničiarske ocenenie Zlaté koleso. 

A Evka si to ocenenie úprimne váži a dodnes spomína na príjemnú atmosféru spojenú s jeho odovzdávaním v stovežatej Prahe. Bez ohľadu na to, že človek, ktorý jej Zlaté koleso odovzdal do rúk, sa neskôr veľmi zmenil a spolupodpísal sa pod ten smutný príbeh v československých dejinách, ktorý vyše jeden a pol milióna ľudí kruto poznamenal na celý život.

Oj, ty špinavá politika, ako ty len vieš zamotávať ľudské osudyAle o politike na tej výstave naozaj nebude reč. Bude o kráse ručne vyrábaných textilných výrobkov a atmosfére dávnych čias. Čias spojených s vianočnými sviatkami, dobrom a láskou medzi ľuďmi.Tak si to príďte užiť!

Pozvánka na výstavu:


V čase konania výstavy Vianočné leporelo sa vo Výmenníku uskutoční Sídliskový deň s bohatým programom, v ktorom nebude chýbať punč ani módna prehliadka! Pozýva kultúrna mediátorka Výmenníka Štítová Mgr. Beáta Andrejková, ktorá zvýrazňuje, že súčasťou bohatého programu bude aj zaujímavá prechádzka dejinami Kuzmányho sídliska:


Text a réžia zvukových nahrávok:
PhDr. Peter Furmaník

Ilustračné foto:
Mgr. Edita Hubertová


Evka Doubrava Pafčuga ešte pri skoršom, skúšobnom rozvešiavaní svojich textilných prác. Aby videla ako budú v reáli vyzerať na stenách Výmenníka