Po tom, čo pred viac než rokom (v októbri 2016) výtvarné zoskupenie Galéria 6 - Košice, o. z., navždy opustil Gabriel Schmotzer a po tom, čo v priebehu roka 2017 zo združenia odišli aj manželia Rusnákovci, členská základňa pocítila veľké zmeny. Tie sa ešte umocnili tým, že na sklonku minulého roka sa ďalší dvaja členovia - Tibor Keder a Ing. Vladimír Kuruc rozhodli odísť z Gé-šestky. A nadôvažok začiatkom tohto roka z vážnych zdravotných dôvodov sa z členskej základne odhlásil aj Karol Krehel s tým, že ruší všetky svoje aktivity, okrem iných aj pripravovanú februárovú malú autorskú výstavu vo Výmenníku Štítová.
Žiaľ, krátko na to Karcsi (ako sme ho všetci zvykli oslovovať), odišiel maľovať do Večnosti. Rozlúčili sme sa s ním 26. februára.
O tom, či združenie Galéria 6 - Košice po toľkých zmenách a odchodoch členov ešte žije, som sa pozhováral s jeho predsedom Kajom Debnárom:
- Galéria 6 - Košice ako občianske združenie existuje od mája roku 2015, teda takmer tri roky. My, ktorí sme zostali, sa nevzdávame a fungujeme ďalej. Ale prv než sa budem tejto veci venovať, pripomeniem utlmenie aktivít Tibora Kedera a Vlada Kuruca. Ani jeden z nich totiž neodišiel od nás preto, že by už nechcel byť členom nášho združenia alebo nesúhlasil s jeho aktivitami, ba práve naopak! I naďalej vychádzame veľmi dobre, obaja však majú pre svoje rozhodnutie vážne dôvody.
 |
| Neformálny portrét Karola Debnára |
- Tibor sa zo zdravotných a vekových dôvodov už celkom stiahol,čo je v jeho prípade pochopiteľné. Vďačíme mu za jeho aktivity, ktorými sa podieľal na našich výstavách prezentovaním svojich fotografií zachycujúcich jeho postreh a emócie, čo bolo oproti obrazovej prezentácii diel ostatných členov spestrením našich výstav.
- U Vlada sú zas prioritné rodinné dôvody. Ako nám povedal, chce sa viacej venovať svojej veľkej rodine a svojim blízkym. Svoje aktivity v Gé-šestke totiž znásoboval aj tým, že po dlhší čas zastával funkciu podpredsedu občianskeho združenia a na rodinu mu fakt nezostával čas. Tak sa rozhodol ako rozhodol a zároveň s odchodom z nášho združenia zrušil aj ďalšie aktivity, okrem iného prestal aj lektorovať obľúbené kurzy kreslenia a maľovania vo Výmenníku Štítová.
Ale dvere Gé-šestky nezostanú za ním natvrdo zamknuté?
- Určite nie! Platí to ako pre Vlada, tak aj pre Tibora. Bol by som rád, keby občas si našli čas a zašli k nám na niektorú z výstav, na vernisáž alebo len tak na kávu.
Ak rozprávame o tých, ktorí z Gé-šestky z rôznych dôvodov odišli, nemôžeme vynechať manželov Rusnákovcov. Tí - ako sami hovoria - združenie opustili po pretrvávajúcich nezhodách.
- Manželia Rusnákovci odišli kvôli nezhodám preto, že členská schôdza prijala na svojej riadnej členskej schôdzi, a to pomerom väčšiny hlasov, za novú členku Mgr. Ivanu Kostúrovú. Taká je pravda, to bol ten moment, po ktorom obaja opustili Gé-šestku.
Nechcem podpichovať, ale...
Ostalo vás teda veľmi málo, ak dobre rátam, ste šiesti maľujúci členovia.
- Opravím ťa, aktuálne sme už ôsmi, lebo sme sa práve rozrástli! Konkrétne je to šesť žien a dvaja muži:Milka Bevilaqua, RNDr.Viera Ruschová, Ing.Lujza Ferková, Mgr.Ivana Kostúrová a dve novoprijaté členky Ing. Mária Mikulská a Mgr. Marcela Lekeš Böszörmenyiová, no a z mužov Ing.Peter Kúdola a ja. Všetci maľujeme vo svojom voľnom čase a sme radi, keď svoje autorské práce môžeme na početných menších alebo na väčších našich výstavách ponúknuť a predostrieť odbornej či širokej verejnosti. Potrebovali by sme však do združenia viac mužov, pretože každá výstava znamená napríklad aj množstvo fyzickej práce pri inštalácii obrazov a ja s Peťom Kúdolom, žiaľ, už nepatríme k tým najmladším!
Nechcem podpichovať, ale keď hovoríme o členoch, tak - aspoň pokiaľ ja viem - Milka Bevilaqua pre "nie najlepšie vzťahy v kolektíve Gé-šestky"chcela ešte prednedávnom odísť a netajila sa tým. Bolo by zlé a neférové, ak by sme o tom nehovorili, a to práve teraz pri veľmi horúcej káve v kaviarni košických Kasární Kulturpark na Kukučínovej.
- Áno, Milka mala nezhody, a to s Vierkou Ruschovou kvôli Vierkinej neúčasti na príprave minuloročnej veľkej výstavy v Kasárňach Kulturpark, na ktorej sme pracovali všetci a Vierka bola v Chorvátsku, hoci dávno vopred vedela o termínoch smerom k výstave a veciam s tým spojenými. Takáto je reálna pravda, o ktorej viem a vedia to všetci!
Takže?
- Myslím si, že tieto veci sa postupne riešili a vyriešili a ku koncu minulého roka Milka dokonca krátky čas zastávala po Vladovi funkciu podpredsedu nášho občianskeho združenia. Robila to veľmi dobre, no niekedy sú osobné rozhodnutia nevyspytateľné a Milka sa napokon rozhodla ostať v združení len ako radová členka. Museli sme tak opätovne riešiť voľbu podpredsedu, keďže nám odišiel do večnosti aj Karol Krehel – ako tretí člen predsedníctva a potrebovali sme nové voľby! Tie sme uskutočnili len nedávno a členská schôdza ako najvyšší orgán občianskeho združenia odsúhlasila za nového podpredsedu Ing. Lujzu Ferkovú a za tretieho člena predsedníctva Ing. Petra Kúdolu.
S iným združením sa nespojíme!
Aktuálne ste teda opäť ôsmi výtvarníci. Nie je to na organizovanie väčších podujatí, vrátane veľkých členských výstav, ktorými bola Gé-šestka doďaleka známa, málo? Ste tam totiž len dvaja muži...
- Ako som už naznačil, máme omladený a počtom doplnený kolektív. Mám z toho dobrý pocit a teda sú predpoklady, že v spoločnom úsilí zabezpečíme naše budúce výstavy ako kvalitou autorských diel, tak aj ich v samotnej realizácii. Pokračovať by sme chceli ako nový, dobrý kolektív, ktorý má širšie ambície a ciele, ktoré sme si dali, určite zvládneme!
Moja otázka ale mieri inam. Nechceli by ste radšej spojiť sily s nejakým iným výtvarným združením v Košiciach a následnou fúziou vytvoriť spolu jeden veľký subjekt? V tej chvíli mi prišla na um napríklad Bottega-Art, či by to nestálo za to s ňou vykročiť do ďalších aktivít?
- Nie, my sa nebránime tomu, aby k nám prišli ďalší výtvarníci, či už sú členmi niektorého združenia a chcú odtiaľ odísť alebo nie sú v žiadnom združení, teda maľujú samostatne... So žiadnym iným zoskupením sa ale zlučovať nechceme a nebudeme!
V žiadnom prípade nepripúšťaš túto možnosť?
- V žiadnom prípade, lebo Galéria 6-Košice už má svoje dobré meno (vďaka našim skvelým výstavám i hojnej publicite v rôznych médiach) a ja urobím všetko pre to, aby som značku a renomé Gé-šestky zachoval. Kto má pozná, musí vedieť, že ja sa za seba a hlavne v prospech kolektívu len tak ľahko nevzdávam...
Čiže ide ti o zachovanie G6-tkyza každú cenu?
- Jednoznačne áno a ja to nijako ani neskrývam.
O ďalšom možnom rozširovaní členskej základne teda rozmýšľaš i ďalej...
- Po tom, čo sme prijali dve nové členky, možno hovoriť
o začiatku v rozširovaní našej členskej základne, ale nie za každú cenu! Ide nám predovšetkým o skvalitnenie prezentácie našich autorských prác na výstavách. V tom sme si všetci zajedno a dúfame, že sa nám v tom bude čoraz viac dariť. Pre tento zámer chceme zaviesť nové trendy v samovzdelávaní sa, keďže jedna z našich novoprijatých členiek – Marcela je vo výtvarnej oblasti vysoko fundovaná a je ochotná nás teoreticky i prakticky ešte viac poučiť a navodiť takú tú tvorivú atmosféru. Vrátim sa ale k otázke o získavaní ďalších členov. Keďže vysoko u nás prevládajú ženy, hľadali by sme skôr mužov, a to z dôvodov, o ktorých sme už hovorili.
Teda, že pri realizácii výstav a ďalších podujatí by ste potrebovali viac mužskej sily...
- Áno, presne tak.
Čiže potrebujete výtvarníkov – chlapov, ale čo im vie Gé-šestka ponúknuť? Určité zázemie vo forme morálnej podpory a renomovanú značku, to áno, ale priestory nie!
- Je to pravda, lebo okrem riešenia členskej základne zažila Gé-šestka na sklonku roka 2017 ďalšie morové rany. Jednou z nich je to, že sme po dvoch rokoch prenájmu prišli o priestory v biznis-centre na Popradskej ulici. Momentálne žiadne spoločné priestory nemáme, ale náš kamarát Ing. Janko Brodňanský z Inštitútu vzdelávania seniorov (IVS), n. o., nám sľúbil pomôcť. Napríklad, že by sme sa mohli stretávať (a hádam i maľovať?) v priestoroch IVS-ky. Tam je rušno, vždy sa tam niečo deje (celoročne tam prebiehajú rôzne záujmové krúžky a kurzy) takže v reáli ani zďaleka by sme nemali také priestory, aké potrebujeme, ale na prekonanie terajšej situácie by to hádam stačilo.
Dá sa to bez zveličovania povedať, že Gé-šestka sa nevzdáva a chce vstať a vzlietnuť ako bájny vták Fénix, ktorý vstane z popola a ožije?
- Trefné prirovnanie! Naozaj je to tak. Chceme, nieže chceme, my musíme sa pozviechať, vstať a ísť ďalej!
Výtvarníci – bez ohľadu na to, či profesionáli alebo amatéri sú výtvarníkmi preto, že radi maľujú, chcú maľovať a vystavovať. Inak by asi udržiavanie Gé-šestky ani nemalo zmysel...
- Určite by výtvarné združenie nemalo zmysel, keby sme nechceli vystavovať a prezentovať na verejnosti práce svojich členov. A tak hneď prejdem k veci: Oproti predošlým rokom, kedy sme mali svoje ciele a program nabitý, v tomto roku to bude azda trochu skromnejšie. V máji chceme uskutočniť spoločný plener vo Veľatoch (okres Trebišov). V mesiacoch jún - júl plánujeme spoločnú výstavu v Spišskej Sobote. Nosníkom z výstav toho roku bude už piata v poradí, spoločná väčšia výstava v Kasárňach Kultúrpark (september - október) a v novembri ešte plánujeme spoločnú výstavu v Trebišovskom kaštieli. Zo spoločenských aktivít spomeniem naše už tradičné mikulášske posedenie.
A výhľady na budúci rok?
- Na rok 2019 máme prísľub vystavovať v Átrium klube na Terase (Zuzkin park), kde ale nepôjde o spoločné vystavovanie, ale osobnú výstavu našich novoprijatých členiek. O všetkých našich aktivitách - tohtoročných i budúcoročných - budeme v časovom predstihu informovať našich priaznivcov aj širokú verejnosť na Amatérskej palete, na našom vlastnom webe, resp. i prostredníctvom dalších médií.
Dali sme do toho všetko úsilie, ale...
Posledná téma rozhovoru: V lanskom roku ste v spolupráci s občianskym združením Liga proti rakovine SR, Centrum pomoci Košice, usporiadali charitatívnu akciu Charita cez umenie. Akcia bola spojená s predajom obrazov členov Gé-šestky s tým, že časť výťažku z predaja (30 percent) poputuje na pomoc chorým s rakovinou. Plánujete i ďalej usporadúvať obdobné akcie?
- Poviem to tak ako je. Až keď sme realizovali túto akciu, pochopili sme, že celkový efekt oproti vynaloženému úsiliu nebol naplnený. Alebo akoby povedal WiliamShakespeare: Mnoho kriku pre nič!
To síce znie pekne, ale aby to nebodaj nevyznelo ako fráza!
- Robili sme na tom viac týždňov hlavne z pohľadu organizačno-administratívneho hľadiska. Myšlienka úmyslu a v oslovení adresáta bola správna a vítaná! Následne sa museli plniť administratívne podmienky, a to v žiadosti a v jeho schválení na príslušnom úrade. Ďalej bolo potrebné pre tento účel zriadiť špeciálny účet v banke a tiež uverejniť na našom webe konkrétne požadované údaje o tejto aktivite. K dohodnutému termínu sme zabezpečili patričnú mediálnu i reálnu reklamu (plagáty, pozvánky a pod.) a tiež dôstojný kultúrny program. Ďalej bola zabezpečená výzdoba sály i pohostenie. Aby bola účasť čo najväčšia, včas a vo väčšom meradle sme sa venovali oslovovaniu osôb z firiem či spoločenstiev, ale hlavne pozývaniu širokej verejnosti.
Konečný výsledok tomuto vášmu úsiliu ale nezodpovedal.
- Táto charitatívna výstava v Kasárňach Kultúrpark v daný deň prebehla dôstojne a pútavo, ale len s neočakávane malým počtom ľudí a hodnota predaja bola minimálna. Z ceny predaja, spolu dvoch obrazov vyšla len suma 39 eur, ktorú sme následne poukázali na účet Ligy proti rakovine SR.
To všetko ste otvorene priznali.
- Áno, konštatovali sme to aj v záverečnom hodnotení akcie slovami, že úmysel nášho kolektívu bol síce úprimný a jedinečný, no napriek veľkému úsiliu očakávaná vyššia návštevnosť v skutočnosti nebola, a to i napriek početným mediálnym upútavkam prostredníctvom rádií, televízie či regionálnej tlače.
Ale myšlienku ako takú nezavrhuješ?
- Nie, to určite nie, lebo pomáhať iným, ktorí pomoc potrebujú, je ušľachtilé. Ale ak by sme sa v budúcnosti do charitatívnej akcie pustili, určite už nie sami.
Teda s kým?
- Napríklad v spolupráci s magistrátom mesta Košice, či s mestskými časťami alebo inými inštitúciami a organizáciami, ktoré by na seba mohli prevziať hlavnú ťarchu organizátorskej práce, keďže predpokladám, že majú na to svoje prostriedky a možnosti. Pre naše občianske združenie, napriek tomu, že sme len malý kolektív výtvarníkov, kde niektorí sme dávnejšie už v seniorskom veku, to bola iste príjemná skúsenosť a možnosť niečo také od zrodu samotnej myšlienky dokázať vôbec zrealizovať! Ale obrovské úsilie, ktoré sme pri tom vynaložili, žiaľ, nekorešpondovalo s výsledkom tohto inak prekrásneho charitatívneho podujatia.
Kajo, káva je dopitá, ďakujem ti za rozhovor.
dr. Peter Furmaník,
publicista - reportér a komentátor
Ilustračné fotky z výstav a ďalších podujatí Galérie 6:
Mgr. Edita Hubertová, Laura Furmaníková, Laci Rusnák (LaRus), dr. Peter Furmaník
