piatok 11. mája 2018

Pokračujeme v cykle živých reportážnych zostrihov z návštev ateliérov: Tentoraz u dr. Noriky Kovalčíkovej

"Samozrejme, môžem sa len potešiť, ak zájdete ku mne na návštevu ešte pred výstavou," netajila svoju radosť jubilujúca neprofesionálna výtvarníčka PhDr. Eleonóra KovalčíkováA tak, aby sme jej tú radosť ešte znásobili a poriadne prisladili, sme sa k nej vybrali v silnej zostave. Nech si nás užije, kým je mladá!

Prepad Norikinho bytu a zároveň jej ateliéru na Kuzmányho sídlisku v Košiciach sme uskutočnili v rámci nášho dlhodobého cyklu živých reportážnych zostrihov z návštev ateliérov. 

Tím úderky tvorili: kultúrna mediátorka Výmenníka Štítová Mgr. Beáta Andrejková, vedúci projektu výstav a ďalších podujatí ArtPoint (predtým Amatérska paleta) Laci Rusnák (umeleckým menom LaRus) a za novinársku obec ja ako reportér a zároveň vedúci redaktor a administrátor nášho rovnomenného webu. Ešte jedna poznámočka: Návšteva bola spojená s prípravou výstavy k Norikinmu životnému jubileu. Názov výstavy Pozdný zber mi vsugerúva jeseň plnú plodov zo záhrad a sadov. Otvorená bude vo Výmenníku na Štítovej od 14. do 31. mája.

Dôležité detaily, ako napríklad to, že sme sa nemuseli vyzúvať a pili sme dobrú kávu a ešte lepšie víno, to vynechám, ešte by nám niekto závidel! Radšej napíšem krátko o Norike samotnej.

Skvelá baba do partie!

Narodila sa v Martine, detstvo strávila na Gemeri, ale väčšinu života prežila v Košiciach, kde pôsobila v kultúrno - osvetovej oblasti, prevažne ako metodička pre výtvarníctvo, fotografiu a film, neskôr bola riaditeľkou Košického osvetového strediska. Dlhé roky písala, resp. presnejšie - kreslila titulky pre Slovenskú televíziu, pôsobila a dodnes pôsobí aj v oblasti cestovného ruchu a občas si privyrába ako uvádzačka v divadle.

Vzdelanie: Stredná škola umeleckého priemyslu v Bratislave, odbor propagačná grafika. Na šupke, ako zdôrazňuje, sa dobre naučila pracovať s písmom, čo neskôr využívala pri spolupráci s televíziou. Vzdelanie si formou štúdia popri zamestnaní neskôr doplnila na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove, špecializácia: teória a sociológa kultúry. Sme teda spolužiaci z fakulty, študovali sme ten istý odbor - Norika diaľkovo, ja v dennom štúdiu. 

Maľovať začala až po odchode do dôchodku a svojou tvorbou sa dosiaľ prezentovala na viac než štyroch desiatkach individuálnych a kolektívnych výstav doma i v zahraničí.

Ešte dôležitejšie ako samotné životopisné a ďalšie údaje, je hádam to, že Norika je skvelá baba do partie. Predčasom to  ukázala napríklad na vernisáži Farieb Ružína vo Výmenníku na Štítovej, na ktorej seniori vystrájali podstatne viac ako zvykne vystrájať mládež a v reáli to vyzeralo napríklad takto:
Mladá, nie si ty náhodou v tom?!
Hovory a momentky 

Nasledujúce zvukové nahrávky boli realizované v Norikinom byte v čase, keď nás tam bolo viac, pozerali sme si obrazy, neustále ich prekladali a tak v nahrávkach miestami počuť buchot a šum, napríklad aj šuchot spojený s posúvaním obrazov po podlahe. Ale boli sme tam pracovne, neboli sme na zábave!

Krátko o Norike hovorí jej kamarát zo starých čias Laci Rusnák (LaRus). Ako zdôraznil, poznajú sa dlho a keď ju vraj prvýkrát uvidel, pripomínala mu svetoznámu taliansku herečku, symbol 60-tych rokov minulého storočia, Sophiu Loren. Z pracovných dôvodov šiel do budovy vtedajšieho Krajského osvetového strediska v Košiciach a keď otvoril dvere...



Norika veľmi pozorne sledovala, čo dcéra o nej narozpráva do reportážneho mikrofónu
A teraz dostane slovo mamka:




Má veľa lásky v srdiečku!

Teraz má slovo kultúrna mediátorka Beátka, ktorú návšteva u Noriky očarila a ďakuje jej, ale i ostatným neprofesionálnym výtvarníkom za to, že nás púšťajú nielen do svojich bytov a ateliérov, ale dovolia nám nahliadnuť takpovediac aj do svojich duší.




Upozornenie: Nie všetky obrazy na stenách sú Norikine. Visia tam aj maľby iných autorov, zväčša Norikiných dobrých priateľov.






Výtvarníčka na bicykli! Dokonca aj gumy ma riadne nafúkané. Kto by to o výtvarníčke povedal?! Taká nežná ženská...
Neznáma záhadná vz. anjel v bielej halenke po kolená

Čas poriadne pokročil, už sme odchádzali od Noriky a vtom mi medzi obrazmi rozvešanými po stenách udrela do očí nenápadná fotografia. Portrét.

Na chvíľu som sa zamyslel a vtom som si uvedomil, že na tej fotke medzi Norikinými obrazmi je Josef Laufer, jeden z najobľúbenejších spevákov obdobia zlatých čias československej popmusic 60 - tych a 70-tych rokov. Priznávam, že mnoho vtedajších hitov v jeho podaní dodnes viem naspamäť.

"Je to môj obľúbený spevák a dokonca sme sa aj zopárkrát osobne stretli, napríklad aj vo Vé-klube, keď  ešte ako mladý spevák prišiel tuším prvýkrát do Košíc," hovorí mi Norika.

A ja namiesto obligátnej pointy ponúkam zopár piesní v podaní tohto speváka, textára a kabaretiéra s charizmatickým hlasom. Účinkuje, spieva, zabáva vraj ešte aj dnes, ale mladosť je mladosť, čas jednoducho nezastavíš!

Text a réžia zvukových nahrávok: dr. Peter Furmaník

Foto: Mgr. Beáta Andrejková, Laci Rusnák (LaRus) a rodinný archív Noriky Kovalčíkovej

A tu už nasleduje Norikou zbožňovaný Josef Laufer. Ako prvá zaznie pieseň Silvie (v americkom origináli známa ako Sylvia's Mother a po nej nasleduje C 'est moi (To jsem já) o telefonovaní a neznámej záhadnej.



Verím, že jubilujúcej Norike robíme radosť. Napokon, ako sama zdôrazňuje, muzika je v jej živote veľmi dôležitá a hudobné motívy rada pretavuje do svojej výtvarnej tvorby. 

A tak v hudobnom maratóne pokračujeme ďalej kedysi veľmi obľúbenou piesňou Artista nahratou začiatkom roka 1968. Laufer v nej spieva o tom, že sa má dnes večer stretnúť s anjelom, ktorému do diaľky žiaria zlaté vlasy.

No, anjel, ako sa to vezme. Spolovice je to ešte dieťa, z druhej polovice však už fešná mladá žena v bielej halenke siahajúcej po kolená... No, ktorého muža by to nedráždilo?!


A na záver zaznie legendárny hit Josefa Laura Sbohem, lásko, já jedu dál. Ver mi, kamarát, zvonil som dlho... A nakoniec s ňou vo dverách cudzí chlapík stál a tak som povedal len: Sbohem, lásko, já jedu dál.