Krstilo sa aj bozkávajúcimi perami (reportážno-esejistický zostrih zo slávnostného krstu básnickej zbierky Gabriela Glovackého Zlodej bozkov)

Na krste najnovšej knižky môjho kolegu z novinárskych kruhov zo starých čias, básnika, scenáristu, pedagóga a predovšetkým človeka s dôverným vzťahom k mnohým druhom a žánrom umenia, PaedDr. Gabriela Glovackého, sa zišlo mnoho ľudí. Vo vyhradenej časti obľúbenej košickej reštaurácie Piráti nad Jazerom bolo  viac ako natrieskané. Nikto z nás tam ale v sobotu 5. decembra 2015 nebol len do počtu.

Boli tam ľudia, ktorí rozumejú poézii i hudbe alebo majú blízky vzťah k výtvarnému umeniu a sú to Gabovi priatelia, známi a majú ho radi. 
  • Redakčná poznámka: Túto reportážnu esej som pôvodne (pár dní po krste Zlodeja bozkov) zverejnil na spoločensko-kultúrnom webe Publikum plus (P+). Web je ale v súčasnosti v obsahovej i technickej rekonštrukcii, a tak esej na nevyhnutný čas a provizórne publikujem na webe Amatérska paleta ako samostatnú stránku - mimo prúdu ostatných článkov. Napokon, v čase krstu Gabiho Zlodeja bozkov Amatérska paleta ešte nejestvovala. Po ukončení rekonštrukcie webu Publikum plus (P+) sa esej vráti na pôvodné miesto. 
Niektorí vášnivo a niektorí trochu strojene diskutovali u Pirátov o poézii, niektorí počúvali dobrú muziku, ktorá tam zaznela, ďalší sa nenútene zabávali a tancovali alebo si pospevovali a niektorí sa zasa tvárili ako intelektuáli, ale všetci sme mali jedno spoločné: 

Úprimne sme sa potešili z čerstvo vydanej knižky a z Gabových tvorivých úspechov, ktoré už vraj má právo sumarizovať. Človek by ani nepovedal, že ten činorodý chlap má už 70 rokov! Ja som to ani netušil, ale vykričala to naňho jeho vlastná sestra, ktorá do Gabovej najnovšej knižky dopísala vienok nie nezaujímavých veršov k jeho 70-tinám. A sestra predsa musí vedieť koľko rokov má jej vlastný brat! 

Nemám dôvod neveriť. 

A ešte čosi. Sympatická Gabova sestra, poetka a pedagogička, pani Mgr. Mária Bareánová, v básni nazvanej Posolstvo génov vykričala nadôvažok aj to, že sú potomkami rodu slávneho poľského rytiera Glowaczkeho. Nevedel som o tom, myslím si, že ani ostatní prítomní (samozrejme okrem rodiny) to tiež nevedeli, ale mnohí sa tvárili, že to vedia a určite už o tom dakde čítali, aby nevyzerali ako nesčítaní a nevzdelaní, ale je mi to jedno. Už len samotný fakt, že jubilujúci básnik pochádza zo slávneho rodu, ešte viac posilňuje môj obdiv a moje sympatie k nemu. Ako k básnikovi i ako k človeku. 

Namiesto oslavných rečí ukážka z Gabovej najnovšej knižky Zlodej bozkov, ide o krátky fragment z Fragmentov:

 … vo vytŕžení ako Picasso 
 pri poslednom ťahu štetca. 
 Zjavuješ sa na oblohe, 
 sedíš na hviezde.  
 Blížiš sa.  
 Znovu znie šansón Aznavoura. 
 Erotická nočná túra. 
 Pokračujú nočné rozhovory.  
 Bez slov. 

Dve starostky a ezermester

Kedže knižka sa volá Zlodej bozkov, krstilo sa nie vodou, ale bozkom. Postarala sa oň svojimi perami starostka mestskej časti Košice - Nad jazerom Ing. Lenka Kovačevičová. 
Jaj, to bola pusa sladká ako med!!! 

Prítomná bola aj starostka Zemplínskej Teplice (okres Trebišov) pani Mgr. Jozefína Uhaľová, ktorá tiež má zásluhu na tom, že táto knižka uzrela svetlo sveta. Okrem píšucich autorov - Gabiho a jeho sestry pani Márie Bareánovej - sa na nej podieľali aj výtvarníci - dnes už nežijúci Gabriel Schmotzer, člen výtvarného zoskupenia Galéria 6 (G6), ktorý navrhol obálku, a Dušan Baláž, majiteľ Galérie VEBA, ktorý sa postaral o ilustrácie. 

Pár slov som ale chcel napísať o samotnom Gabovi ako o človeku. 

Dlho som hľadal vhodný výraz (aj v iných jazykoch), nakoniec som si pomohol maďarským slovom ezermester, čítaj: ezermešter (ezer - tisíc, ezermester - šikovný človek, ktorý sa vyzná v mnohých veciach, vedách a umeniach, doslova: majster tisícich remesiel). Gabi je nielen básnik, ale aj vynikajúci moderátor, hudobník, scenárista, filmár, textár obľúbených piesní a má veľmi blízky a dôverný vzťah k výtvarnému umeniu. Vie pracovať s talentovanými deťmi a mládežou (pripomeňme si kedysi veľmi obľúbené TV relácie - Lastovička, Hľadáme talenty, Hitparáda Zlatej brány, Talentárium, pesničková súťaž Hviezdička a podobne) a pôsobí aj ako učiteľ - s láskou sa venuje rómskym žiakom.

Popri tom všetko si nájde čas na kopu koníčkov (akvaristika, chovateľstvo, hubárčenie, práca v záhrade, beh na lyžiach, stolný tenis, basketbal) a má dokonca aj skúšky futbalového rozhodcu!!! 

Naozajstný ezermester. Ale predovšetkým človek. 

Človek s hlbokým filozofickým zázemím, ktorý nemusí podliehať módnym trendom v politike a verejnej mienke, ani rasovým, národnostným a akýmkoľvek iným predsudkom. 

Skutočný rytier modernej doby! Vznešený pán Glowaczki sa v nebi nemusí zaňho hanbiť...

 Emotívne dozvuky cirkulácie.  
 Aj v asymetrii  

 nachádzame jednoduchú symetriu. 

Gabo mi medzitým do reportážneho mikrofónu povedal: “Myslím si, že poézia ľudí spája. A v dnešnom svete, kde je toľko nenávisti, toľko zla, treba prebúdzať ľudské srdcia, treba prebúdzať pravý cit a nehu, pretože bez toho svet nemôže existovať!” 


A tu je básnikov názor vo zvukovej podobe:


Nech ho dobrí ľudia bozkajú!

Gabova sestra prezradila, že ju ako jej starší súrodenec uviedol do tajomstiev literatúry a inšpiroval ju aj k tomu, že si vybrala učiteľské povolanie: 


“Moje básne, ktoré som vložila do tvojej zbierky Zlodej bozkov, to je úcta k tvojmu celoživotnému dielu. Vytvoril si neskutočne veľa, bol si mimoriadne aktívny až do dnešnej doby, keď učíš v rómskej škole, čo ja ako učiteľka viem pochopiť, že je to mimoriadne ťažké.” 


Zdôraznila, že po rodičoch a starých rodičoch obaja zdedili vzťah ku všetkému krásnemu: 


”Zdedili sme vzácny dar - v každodennom živote objavovať krásu života. Vieme sa z nej tešiť, ale navyše máme aj schopnosť tú krásu ukazovať aj iným ľuďom. Prajem ti, aby si mal možnosť denne stretávať ľudí s čistým srdcom, s čistým človečenstvom, aby si nebol zlodej bozkov, ale aby ti tí ľudia dávali bozky úprimne a z čistej lásky, lebo ty si to zaslúžiš, pretože máš čisté a otvorené srdce.”


Karikatúra doby, vulgarizácia vzťahov

V dvojrozhovore, ktorý som na krste nahrával s Gabom a jeho starým priateľom, karikaturistom a výtvarníkom Lacom Tverďákom zaznelo o. i. aj to, že sa spoznali pri výslovne technických záležitostiach - kolektoroch, ktoré prirodzeným vývojom prišli do módy pri stavaní sídlisk v 70-tych a 80-tych rokoch. Je to čisto technická záležitosť a je na počudovanie, že Gabo sa ako publicista dobre zhostil aj tejto témy, hoci je výslovne technický antitalent. 


“Veď on nevie nič priskrutkovať, on nevie zatĺcť jeden klinec!” prezradila jeho sestra. 


“Ale napriek tomu sme sa našli,” zdôrazňuje Laco. “Gabi ma oslovil veľmi dávno, keď Pozemné stavby, v ktorých som pracoval, mali v Televíznom klube mladých (TKM) prezentovať tému kolektorov, to sú také tunelíky, v ktorých vedie voda, plyn a ďalšie veci. Je to suchopárna technická záležitosť a Gabi ju dokázal ozvláštniť, oživiť… Spočiatku si s tým nevedel rady, ale niekto mu našepkal, že ja pracujem v Pozemných stavbách a on si vtedy pomyslel, že keď karikaturista, tak určite bude vedieť tie nezáživné technické veci vysvetliť televíznym divákom po ľudsky. Vyhľadal ma, dali sme sa dokopy a odvtedy sme priatelia.” 


Gabi: “Tie technické kolektory nechajme bokom. Ja Laca poznám predovšetkým ako človeka, ktorý tužkou perfektne pracuje, ktorý má nápady, lebo karikatúra bez nápadu neexistuje. Zoznámili sme sa v čase obrovskej vlny karikaturistov z východu - Fedor Vico, Laco Tverďák a ďalší. Laco mal uverejnené veci takmer po celom svete, robili sme aj výstavy i rozprávkový seriál, do ktorého kreslil.”


Gabo zároveň zdôraznil, že tak ako v poézii je potrebný nápad, tak je to aj v karikatúre: 


”Vždy som oceňoval Lacovu nápaditosť, tvorivosť. Vzájomne sme sa veľakrát spolu našli, keďže tvorivosť ľudí spája. Je však veľa ľudí na Slovensku, ktorí neznamenajú v podstate nič, ale sú tzv. milionári, na strane druhej skromní nadaní, talentovaní ľudia, ktorí by si zaslúžili poctu, nie sú docenení. Laco Tverďák je jedným z nich! Verím však, že ešte príde čas, keď aj na Slovensku zoslabne vulgarizácia doby a vulgarizácia vzťahov, ktorej príkladom je Rytmus, ktorý na vulgarizmoch dobre zarobil, ale ja verím, že skutočné umenie, vrátane poézie bude mať ešte svoje miesto a skutoční tvorcovia umeleckých hodnôt budú docenení.”


Špeciálny režim vo vesmíre

Laco Tverďák v odpovedi na otázku, ako hodnotí svojho kamaráta, ale nie ako básnika, lež ako človeka, uviedol: 


“Môžem hovoriť otvorene? Ja si myslím, že Gabi má nejaký špeciálny režim v tomto vesmíre, pretože on má také dni, ktoré nemajú 24 hodín, ale aspoň 48. Odvodzujem to z toho, koľko roboty on zvládne. A vyzná sa v neskutočnom množstve rôznych oblastí, ale väčšinou sa týkajú kultúry. Patrilo by sa mu k novej knižke zablahoželať, ale ja neviem, či by to zároveň nebola úprimná sústrasť, pretože to, čo sa mu motá v hlave, čo všetko chce v nabližšom čase vytvoriť, mu asi ani nedá spávať. Neviem, kedy on spí a či vôbec spí, keď - obrazne povedané - pracuje 48 hodín denne.” 


Na priamu Lacovu otázku, kedy vlastne spí, Gabo ale odpovedal vyhýbavo: “Najlepšie relaxujem, keď idem na huby a som v lese alebo keď rýľom pracujem v záhrade. Záhrada človeku veľa dáva, lebo sa tešíš z toho, že to rastie - tak ako človek skladá slová a má radosť z toho, že niečo vznikne, podobne má radosť v záhrade, keď zasadí a niečo z toho vyrastie.”


 Mať krídla, 
 vznášal by som sa k slnku 
 dať mu úprimný bozk 
 a nabiť sa nekonečnou energiou. 
 Snívam.


Slnko priamo z duše!

Počas slávnostného posedenia som si sporadicky listoval v knižke, ktorá sa práve krstila, aby som aspoň vzbudil zdanie intelektuála. Okrem iných ma v nej zaujala krátka báseň, ktorá je v dnešných časoch až priveľmi aktuálna. Ale myslím si, že rovnako aktuálnou mohla byť trebárs aj pred 100 rokmi… 


Vyberám z nej dva úryvky, pretože ma hneď chytila za srdce. Akoby ju Gabo písal rovno cez moju dušu! 

 Slnko sa stále hrejivo smeje na všetkých rovnako, 
 kresťanov, moslimov, budhistov, nevercov, politikov,  
 drevorubačov, futbalistov, bláznov…

 Slnko svieti na všetkých rovnako.
 Je najväčší demokrat!  



Keby som mal takú moc, nariadil by som všetkým politikom v celej Európe naučiť sa túto Glovackého básničku naspamäť! A kto by sa ju nenaučil, musel by opustiť výnosnú politiku a ísť k lopate! A obyčajní normálni ľudia by sa konečne mohli mať normálne...

Svet bájok a dýchajúcich sôch

K perfektnej atmosfére podujatia prispeli samé známe tváre - spevák Mgr. Ján Bič so svojou suitou, ktorý v hudobnom programe poznamenal, že “väčšina prítomných je vzhľadom na svoj vek rockovo-bigbeatová”, PaedDr. Mgr. Jozef Ivan, básnik, novinár a vydavateľ Zlodeja Bozkov, Mgr. Vlado Železňák, nielen spevák a riaditeľ Súkromnej základnej umeleckej školy (SZUŠ) Hviezdička, ale aj dlhoročný Gabiho dobrý priateľ a jeho bývalý žiak na ZDŠ v Humennom, Vladov syn Vladko, ktorý slávnosť spestril svojou inštrumentálnou skladbou Sedem divov Košíc, s ktorou sa umiestnil v prvej dvadsiatke svetovej súťaže firmy Yamaha, výtvarníčka a paličkárka Janka Onušková, o ktorej Gabo nezabudol zdôrazniť, že prednedávnom mala fakt skvelú výstavu, ale aj Gabovi kolegovia - učitelia. Slovo má Mgr. Tatiana Jedľová: 


“S Gabim som osem rokov učila rómske deti na gymnáziu na Galaktickej, bol tam veľmi dobrý kolektív, ja som sa tam veľmi dobre cítila, lebo Gabi nám tam písal básničky - vždy nás obšťastňoval svojou poéziou. Mám preto nezabudnuteľné zážitky z tohto kolektívu, aj keď práca s Rómami je ťažká, ale kompenzovali sme si to tak, že sme boli dobrý kolektív učiteľov a myslím si, že gro toho kolektívu tvoril práve Gabi. Je veľmi nadaný a ja si ho veľmi ctím a vážim aj preto, že sama mám poéziu veľmi rada.” 


Na otázku, čím je špecifická práca s Rómami, pani Jedľová uviedla: “Špecifická je tým, že treba vedieť prispôsobiť sa ich mentalite, keďže naša mentalita je trochu iná, ale cez lásku a pochopenie sa to dá dosiahnuť a vychádzala som z toho, že tí žiaci si raz niekedy v budúcnosti spomenú na to, že v triede bola pohoda a vzájomné pochopenie. Veď školské roky sú tie najkrajšie!“ 


Pani Tatiana vo zvukovej podobe: 



Ďalším kolegom zo školy je PaedDr. Jozef Dzurjak, básnik, publicista a pedagóg, ktorý aj stál pri príprave knihy a recenzoval surové texty pred jej vydaním.

“Prekvapilo ma vtedy, že Gabo Glovacký vydáva ďalšiu knižku. Je v nej veľa jeho vlastných životných skúseností, ktoré zúžitkoval a pretepal do umeleckej podoby. Jeho verše akoby sa vracali k pointám sveta rozprávok, bájok... Sú dýchajúcimi sochami. Jeho videnie je svojské a azda aj preto zaujímavé, také, ktoré konštruuje svet podľa svojho gusta, také, ktoré okrem výpovede v sebe nesie aj silu a farebnosť.” 


Jožo Dzurjak zároveň dodal, že v knižke sa výrazne prejavuje autorova obrovská sčítanosť. Bližšie o tom zaujímavo hovorí v krátkej zvukovej nahrávke:



Atmosféra namiesto pointy


Krst knihy Gabiho Glovackého Zlodej bozkov uvádzal a svojím kultivovaným prejavom dotváral moderátor a recitátor Juraj Genčanský. Slávnosť krstu otvoril recitáciou básne klasika slovenskej poézie Jána Smreka. Išlo o chronicky (zo školských čias) známu báseň Oči, z ktorej aspoň krátke úryvky si mnohí pamätajú ešte aj po dlhých rokoch.


 Nech nemám nič, ni zem, ni dom, 
 ďakujem očiam svojim dvom,  
 že skrze ne mi väčšie statky náležia. 

Chvíľami som rozmýšľal, prečo moderátor namiesto otrepaného a sladkastého privítania účastníkov volil verše klasika. Mohol to urobiť jednoduchšie, kratšie a mať pokoj! Ale zvolil si ťažšiu cestu a ja som naozaj premýšľal o tom, prečo Genčanský ako vynikajúci recitátor siahol práve po Smrekovi a prečo práve po jeho Očiach. 

Odpoveď mi našepkalo posledné štvorveršie:

 Oj, oči mať, čo mocne vidieť vedia,  
 a srdce mať, čo navrie ako šiška,  
 keď sa ho iné oči mäkko dotknú:  
 tak sa dá o živote písať krásna knižka! 

Jestvuje vraj mnoho definícií poézie, ak sa poézia dá vôbec uzavrieť do exaktného vedeckého rámca, ale ja som si voľakedy dávno, ešte za mlada (a len sám pre seba!) vytvoril takú jednoduchú definíciu: Poézia znamená vidieť a precítiť. Neskôr, keď som už zo života čosi preskákal, som do tej definície dopísal ešte sloveso prežiť. A presne o tom sú citované Smrekove verše. 

A presne o tom je aj Glovackého najnovšia knižka. Bez ohľadu na to, že medzi Smrekovými Očami a Zlodejom bozkov je časový rozdiel - ak dobre rátam - 82 rokov!

Recitátor Juraj Genčanský to na slávnostnom krste povedal trochu inými slovami: “Každý básnik skrze očí dáva do slov čo vidí. To sa prihovára do našich uší a takým prostredníctvom do duší nás čitateľov a poslucháčov.”


Hovoril ale aj o tom, že...

K neutešenému miestu poézie v našej súčasnosti dodal: “Isté je, že poézia ubúda, ekonomicky povedané - dopyt po nej klesá. Je možné, že o nejakých pár desaťročí aj nebude.” Našťastie ale ešte žijú donkichotovia básnici. 

Krátke zamyslenie Juraja Genčanského na tému miznúcej poézie si možno vypočuť v nasledujúcej nahrávke.


A k takým múdrym slovám sa mi nepatrí už nič dodávať! 

➤➤➤ UPOZORNENIE: ➤➤➤ Zostrihané zvuky zo slávnostného krstu Zlodeja bozkov úmyselne neboli štúdiovo upravované a vylepšované, sú v nich teda prítomné aj rôzne pazvuky, ako štrnganie pohárov, kašľanie, pohyb po priestoroch Pirátov, zakopnutia o stoličku a podobne. Volil som túto formu, aby som čím viac priblížil nenútenú a tvorivú atmosféru, aká tam vládla. Slovom, aká sa nakoniec vždy rozprúdi medzi tými, čo si rozumejú. 

Text: PhDr. Peter Furmaník
Foto: Laura Furmaníková 
Momentka z krstu 1
Momentka z krstu 1
Básnik v tvorivom zamyslení
Básnik v tvorivom zamyslení
Recitátor Juraj Genčanský
Recitátor Juraj Genčanský
Spevák Mgr. Vlado Železňák
Spevák Mgr. Vlado Železňák
Momentka z krstu 2
Momentka z krstu 2
Spevák Mgr. Ján Bič
Spevák Mgr. Ján Bič
Mgr. Tatiana Jedľová
Mgr. Tatiana Jedľová
Momentka z krstu 3
Momentka z krstu 3
Výtvarník Dušan Baláž
Výtvarník Dušan Baláž
Momentka z krstu 4
Momentka z krstu 4
V rozhovore s PaedDr. Jožom Dzurjakom
V rozhovore s PaedDr. Jožom Dzurjakom
Gabo s karikaturistom Lacom Tverďákom
Gabo s karikaturistom Lacom Tverďákom
Z ilustrácií knihy (Dušan Baláž)
Z ilustrácií knihy (Dušan Baláž)
Detail z obálky knihy (Gabriel Schmotzer)
Detail z obálky knihy (Gabriel Schmotzer)
Momentka z krstu 5
Momentka z krstu 5
Momentka z krstu 6
Momentka z krstu 6
Momentka z krstu 7
Momentka z krstu 7